Mindfulness - Pozorná Meditácia

Autor: Matej Vrzala | 16.11.2017 o 13:21 | Karma článku: 2,84 | Prečítané:  751x

Čo je to meditácia? Čo je to Mindfulness? Je to pre mňa vhodné? Trochu histórie, faktov a noviniek z oblasti. 

Keď som sa rozhodol, že napíšem článok o“Mindfulness" meditácií, začal som premýšľať, ako toto slovo preložím do slovenčiny. Nič jednoznačné mi nenapadlo, tak som požiadal o pomoc slovník, ktorý mi odporučil pojem "všímavosť". To sa mi nezdalo, ako plnohodnotný preklad a ďalšie možnosti mi taktiež úplne nevyhovovali. Najlepšie obstálo asi slovo"dbalost" z českého slovníka, ktoré, ako som však zistil,nemá presný slovenský ekvivalent. Ostal som, tak so slovom dbať, ktoré je sloveso a nie podstatné meno. 

Dalo by sa povedať, že bez internetu by som bol v slepej uličke, no vďaka modernej technológií  som jednoduchými pohybmi prstov požiadal o pomoc Google. Narazil som na skvelo napísaný článok a uvedomil som si, že týmto problémom netrpím sám. Autor mi objasnil, prečo je všímavosť vhodný preklad a zároveň mi napadlo, že použijem slovné spojenie "Všímavé vedomie", alebo ešte lepšie "Pozorné vedomie". 

Môj preklad vychádza z predpokladu, že vedomie môže byť aj nevšímavé, nepozorné, automatické alebo zasnené. Zároveň všímavosť / pozornosť nemusí byť nutne vedomá, napríklad podvedomie. Aby toho nebolo málo, dali by sa k tomu pridať aj ďalšie slová, ako napr. “Ne-odsudzujúce pozorné vedomie” alebo “Všímavo-pozorné vedomie”.

Slovo Mindfulness je preklad slova Sati z indického jazyka Páli. Tento preklad nieje úplne presný, nakoľko slová v rozdielnych jazykoch neexistujú vo vzťahu jedna ku jednej. V skutočnosti originálne slovo Sati má mnoho významov a možných interpretácií. Z toho vyplýva, že Mindfulness môže mať rozdielne významy v iných kontextoch, ako napríklad vo vedeckom a budhistickom. Ale aj v rámci budhizmu samotného. 

Tieto významy sa v mnohom prelínajú, nakoľko pochádzajú z jedného zdroja. Ideálny preklad ale asi neexistuje. Ktorékoľvek slovo bude pridelené a zaužívané ako náhrada, časom získa nový význam a teda stane sa ideálnym prekladom. 

Takéto hranie so slovami nám môže pomôcť si uvedomiť, čo to tá "Mindfulness" vlastne je. Osobne mám rád myšlienku vyjadrenú Yongey Mingyur Rinpochem - "Vedomie má každý z nás, no nie vždy sme si toho vedomí." Týmto navádza na pozorovanie vlastného vedomia a teda jeho štúdium. Jedná sa o subjektívnu disciplínu ktorá nám má pomôcť spoznať samých seba.

V dnešnej dobe sa tento pojem stal súčasťou svetovej kultúry v krajinách prvého sveta. V bohatších štátoch sa takéto programy ponúkajú na univerzitách, školách, nemocniciach aj vo firmách. Ja som sa k tomuto slovu dostal cez budhizmus a vždy som to vnímal ako druh meditácie, ktorá sa stala populárna vo svete, no svoje korene má v stabilnej ázijskej kultúre.

Počas štúdia online kurzu som zistil, že množstvo ľudí toto spojenie so starovekou vierou nevníma. Toto je možné vďaka praktickosti a flexibilite techniky pochádzajúcej z tradície, o ktorej mnohí tvrdia je viac filozofiou ako náboženstvom. 

Budhizmus nepožaduje slepú vieru svojich nasledovníkov. Aj to môže byť dôvod, prečo sa Dalai Lama rozhodol spolupracovať s vedou, keď v roku 1992 vyzval neurovedca Richarda Davidsona - “Používate nástroje modernej vedy na štúdium depresie, úzkosti a strachu. Prečo nepoužijete rovnaké nástroje na štúdium súcitu a láskavosti ?” Onedlho mal Davidson laboratórium plné mníchov s hlavami napojenými na elektródy.

Išlo o skúsených meditujúcich s desať až štyridsať tisíc hodinami tréningu. Podarilo sa im dokázať viacero vecí, napríklad, títo ľudia majú lepšiu schopnosť zotaviť sa z fyzických aj psychických ťažkostí. O pár rokov neskôr nastal prelomový objav, keď mních napojený na EEG vyprodukoval 30-krát viac gamma aktivity, ako neskúsení študenti, čo indikuje intenzívne sústredenú myšlienku. Navyše, počas meditácií súcitu bolo možné vidieť veľké časti mozgov mníchov, asociované s pozitívnymi emóciami  ako ľavá prefrontálna kôra, nezvyčajne aktívne.

Takéto štúdie sú podložené pokrokom vo viacerých vedeckých oblastiach napr.:
  1. Neuroplasticita - schopnosť mozgu vytvárať nové spojenia a trvajúce zmeny počas života.
  2. Epigenetika - štúdium dedičných zmien vo funkcii génov, ktoré nezahŕňa zmenu DNA sekvencie. 
  3. Štúdium obojsmerného prepojenia tela a mozgu.

Prvý úspešný sekulárno-klinický Mindfulness program (MBSR-Mindfulness Based Stress Reduction) bol založený v roku 1970 profesorom Jon-Kabat Zinom, od ktorého sa viaceré nasledovné programy odvíjajú,nám ponúka takúto definíciu - “Mindfulness je venovanie pozornosti konkrétnym spôsobom: zámerne, v prítomnom okamihu, bez rozsudkov.” Jon porovnáva meditáciu k ladeniu hudobného nástroja a opisuje ju, ako kontrast k neustálemu robeniu - bytie.

Tieto programy vrátane MBCT (Mindfulness Based Cognitive Therapy) a MBRP (Mindfulness Based Relapse Prevention) pomáhajú ľuďom so zdravotnými problémami ale aj “zdravým” s bežnou úzkosťou, strachom, depresiou či závislosťou. Značná časť teórie je založená na fakte, že naša myseľ je špecializovaná evolúciou na prežitie, nie na šťastie. No pravidelným tréningom ju môžeme preprogramovať aby lepšie pasovala do dnešného sveta. 

Našou mysľou tečie prúd myšlienok a pri meditácií ich pozorujeme. Nestotožňujeme sa s nimi a snažíme sa ich vidieť také, ako v skutočnosti sú - dočasné, vznikajúce a zanikajúce. Základnejšie spôsoby meditácie sa snažia upokojiť myseľ prenesením pozornosti na určitú senzáciu, ako časti tela, dych, sedenie, chodenie alebo zvuk. Ak si všimneme, že naša pozornosť bola unesená myšlienkou alebo emóciou, zagratulujeme si k dosiahnutému úspechu a vrátime pozornosť k pôvodnému objektu meditácie.

Tieto inštrukcie sa môžu zdať veľmi jednoduché,no každý, kto meditovať skúšal vie, že sústrediť sa na dýchanie, čo i len jednu minútu, môže byť extrémne náročné. Rovnako, ako prvý deň v posilňovni nemôžeme čakať telo profesionálneho kulturistu a ak chceme podobné výsledky musíme sa cvičeniu venovať dlhé roky, je to aj s tréningom mysle. Zázrak je schovaný v každodennej činnosti. 

Na druhej strane treba uznať, že malé pozitívne efekty sa dajú pozorovať už po pár dňoch, ak nie hodinách. Keď si uvedomíme malichernosť situácie skôr, ako prehnane zareagujeme. Keď nás ovládne negatívna emócia a my sa jej s pokojom pozdravíme. Alebo keď si uvedomíme, že to nieje súťaž a nezáleží na tom, koľko meditácie máme za sebou, ale čo robíme teraz, prečo robíme to čo robíme,a či sme si toho vôbec vedomí? 

V roku 2005  bol súčasný Dalai Lama pozvaný ako prednášajúci na každoročné stretnutie Spoločnosti neurovedcov vo Washingtone. Za účasti desiatok tisíc ľudí sa priznal publiku, že meditácia je pre neho ťažká (medituje 4 hodiny každé ráno) a ak by neurovedci boli schopní nájsť spôsob, ako poskytnúť rovnaké benefity, aké má z meditácií jednoduchším spôsobom, bol by nadšený dobrovoľník.

“Myslím si, že Siddhárta (Buddha) bol vedec. Tiež si myslím, že bol psychológ. Myslím, že bol aj reformátor a sociálny aktivista.” povedal William Kuyken, profesor klinickej psychológie a riaditeľ Mindfulness Centra na Oxfordskej Univerzite “Študoval do veľkej hĺbky. Charakterizoval by som ho ako génia,na rovnakej úrovni s ľuďmi ako Einstein. S neobyčajnou presnosťou nakreslil mapu mysle o 2500 rokov skôr, ako sa ďalší psychológ dostal k slovu.” dodal na objasnenie svojej pozície.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?